Dej tohto dievčenského románu sa odohráva v minulom storočí, za obdobia socializmu. Približne v 70-tych alebo v 80-tych rokoch. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že situácie, ktoré sa stávajú sú neaktuálne, ale vôbec to tak nie je. Tieto situácie sa stávajú každej generácií, dokonca aj našej. Podľa môjho názoru je dej aktuálny na najbližších dvadsať rokov. Hlavnú hrdinku 14 ročnú Oľgu Polomcovú ovplyvňuje mnoho ľudí. Napríklad jej otec, mama, starká alebo aj jej budúca prvá láska Imro, dokonca aj kamarátky jej mamy- teta Maša. Dej je situovaný do mestského prostredia Bratislavy. Oľga je 14 ročná pubertiačka, ktorá bude končiť deviatu triedu a chystá sa na strednú školu. Viac vám ale prezradím až ďalej.
Príbeh sa začína tým, ako Oľga leží doma s chrípkou. Prvá závažnejšia udalosť, ktorá by stála za zmienku je noc. Noc, keď Oľga leží v posteli a počuje hádať sa susedov. Hádku sprevádzal detský plač a Oľga neznáša detský plač. Pretože deti má veľmi rada a nenávidí, keď im niekto ubližuje.
Neskôr, neskoro v noci, niekto zazvonil na zvonček. Bola to Oľgina teta Jana, ktorá plakala, pretože jej syn, Oľgin bratranec,12 ročný Jožko Hubinský opäť utiekol z domu. Oľga zaspala. Keď sa ráno zobudila Jožko bol v kuchyni, doviezla ho polícia. Obskakovala ho veľmi starostlivá starká. Starká má občas mrzutú otravnú náladu, ale Oľga ju má rada.
Keďže Olinka bola ešte stále doma, kvôli chrípke, rozhodla sa navštíviť susedov, susedov, tieto hádky sa často opakovali. Aj preto bola rozhodnutá dozvedieť sa o deťoch stoj čo stoj pravdu, či ich rodičia nezanedbávajú. Zazvonila, miesto dospelých jej však otvorilo sotva 4 ročné dievčatko. Volalo sa Sonka. Bola doma s malým päťmesačným bračekom Rudkom. Dozvedela sa, že Sonka a Rudko majú ešte jedného bračeka, Petríka. Už chodil do školy, do prvej triedy. Oľga videla, že deti nie sú zanedbané, ale nepoznajú rodičovskú lásku. Prečítala Sonke rozprávku a videla, že ona ešte žiadnu nepočula.
(Tu sa mi páčilo, že autorka sa snažila do popredia dostať rodičovskú lásku, jej dôležitosť, dôležitosť rodiny, súdržnosti. Zároveň ukázala, že život nie je vždy len veselý, ale aj pochmúrny a niekedy aj smutný. )
Oľgin otec, alebo otito, ako ho v detstve nazývala ,jej zakázal stýkať sa s nimi. No to Oľga nemohla spraviť, pretože mala dobré srdce a stýkala sa s nimi potajomky naďalej.
V škole sa začalo schyľovať k prijímačkám na stredné školy a podávali sa prihlášky. Oľga chcela ísť na výtvarnícku, ale rodičia jej vybrali gymnázium. To jej však veľmi neprekážalo, učila sa dobre a po ukončení strednej chcela pokračovať v štúdiách na vysokej škole. Oľga totiž maľovala veľmi rada, bol to jej koníček. Dokonca chodila aj na výtvarný krúžok. Blížil sa deviatacky rozlúčkový ples. Olinkin otec prišiel jedného dňa z roboty a navrhol Oľge, či by si nechcela ísť s ním kúpiť topánky na opätku. Oľga tento darček prijala aj keď to bola vlastne len náhrada za to, že nemôže chodiť za deťmi. Keď kúpili topánky šli na výstavu kníh. Tu Oľga stretla dvoch chlapcov. Jednému z nich sa Oľga páčila. Prenasledovali ju až domov. Takmer každý deň za ňou obaja chodili. Raz sa odvážila a dala sa s nimi do reči. Najprv sa zľakla a utekala domov, kde to vyrozprávala mame. Ale keď sa stretli ďalší raz, Oľga zistila, že jeden sa volá Šaňo, a druhý Imro. Imrovi sa Oľga páčila. Preskočila medzi nimi iskra. Stretávali sa stále viac a viac a boli do seba zaľúbení, aj keď si to ešte nepovedali.
Raz mama Oľgu zobrala na návštevu k svojej kamarátke, tete Maši. Tetu Mašu mala Oľga veľmi rada, pretože podľa nej nebola ako ostatní dospelí. Rozumela si s ňou, aj preto prijala jej pozvanie na jarné prázdniny. Mali ísť na lyžovačku na Chopok, spolu s celou rodinou tety Maši: jej 12-ročná dcéra Babuľa, vorvaň a teta Maša. Na lyžovačke boli aj vysokoškoláci. Tu sa Oľga spoznala, aj so závistlivou a falošnou Zuzou, ktorá keď zistila, že sa jej spolužiaci zaujímajú viac o Oľgu ako o ňu, začala si z nej uťahovať. Raz večer bola v jedálni diskotéka a Oľga tancovala s chlapcami z výšky. Vyzval ju však do tanca vtieravý a úchylný chatár, ktorý jej povedal aby prišla v noci za ním. Olinku tu tak rozrušilo, že sa hneď rozplakala, a hore vo svojej izbe sa rozhodla že na druhý deň odíde. Tak sa jej hnusil, že nemohla vystáť ani len zápach jeho krému.
(Autorka v tejto časti knihy opäť ukázala aj tienisté stránky života.)
Našťastie sa Oľge na druhý deň zlepšila nálada, a na lyžovačke ostala. Vysokoškoláci prešli chatára lyžami, a ten utiekol. Postupne prázdniny prefrčali. Oľga cez druhú polovicu prázdnin chodievala na klzisko, stretávala sa s svojou láskou Imrom. Oľga bola do Imra nekonečne zaľúbená, dokázala pri tom zabudnúť na všetky svoje starosti. Po prázdninách sa stále viac a viac blížil rozlúčkový večierok. Bola to pre ňu veľká udalosť , a tak sa pre ňu patrične vyfintila. Ples prežila v pohode. Na začiatku tancovala s riaditeľom a potom aj s otravným spolužiakom z béčky.
(Autorka opäť opisuje jednu z udalostí, ktoré sa stávajú v každej generácii.)
Doma sa to s rodičmi vôbec nedalo vydržať. Vôbec sa spolu nerozprávali. Imro Olinke povedal, že jej rodičia sa asi budú rozvádzať, a to ju privádzalo do zúfalstva. Spýtala sa na to otca. Ten ju vzal na prechádzku, kde jej povedal, že chce, aby ostala s ním. To ju veľmi nahnevalo, a povedala mu, že to radšej odíde s babkou.
(Aj tu autorka zdôrazňuje potrebnosť rodičovskej lásky.)
Prijímacie pohovory na stredné školy sa blížili, a to čiastočne rozohnalo Oľgine obavy. Prijímačky zvládla a prijali ju na gymnázium. Jej kamarátka Eva nebola prijatá, a pretože Oľgu k nej viazal sľub, povedala otcovi, že na dvanásťročenku nepôjde. Otec sa na to strašne nahneval, a spravil doma hurhaj až Oľga utiekla z domu. S Imrom sa už veľmi dlho nevidela, pretože jej otec zakázal s ním sa stýkať, po tom, ako ich spolu raz večer načapal.
Keď Oľga utiekla z domu, išla po dunajskom nábeží. Mala Veľmi zlé myšlienky, dokonca pomýšľala na samovraždu. Najprv išla na vlakovú stanicu, potom na párty. Keď odišla, zbadala Imra s iným dievčaťom. Hneď sa jej rozpadli sny o jej večnej láske. Išla k tete Maše, ktorej to všetko povedala. Teta Maša to pochopila a povedala jej veľmi múdru vec: „Imro je len taká výstraha, a nemá byť taká naivná a veriť a každému chlapcovi.
(Autorka týmto vystríha aj ostatné dievčatá, že nemajú veriť každému chlapcovi. )
Onedlho oslavovala 15-narodeniny. Doma si spravila malú oslavu so susedove deťmi. Pod balkón jej prišli zablahoželať spolužiaci. Oľga bola šťastná, trápilo ju len to, že Sonkina, Rudkova a Peťova mama sa priotrávila plynom a deti musia ísť do detského domova.
(Autorka opäť poukázala na tie horšie stránky života, a že život nie je vždy jednoduchý.)
Mohlo by sa zdať, že táto kniha je pochmúrnym románom o pubertiackom živote, ale opak je pravdou. Kniha je veľmi veselá, miestami dokonca zábavná. Čítala sa ľahko, a zabával som sa pri nej.
!Citáty
Poďakuj sa osudu dieťa za toho Imra. Poďakuj sa osudu za chuligána, lebo to nebol obyčajný chuligán, ale očkovacie sérum, ktoré Ti život dal, lebo predsa len ľutoval predčasne zahubiť taký pomerne podarený výtvor, ako si Ty. To, čo ťa dnes bolelo, bola reakcia. Ale tie protilátky čo si dostala, tie ti, dievča stoja za všetky prachy.
Si už veľká Olinka, a sama vidíš, že si s mamou už dávnejšie nerozumieme. Nerozprávali sme sa ešte o rozvode, ale ja som dnešný rozhovor chápal tak, že keby k tomu niekedy došlo, ty ostaneš pri mne.
Nechcem byť rozumnejšia! Chcem sa rozprávať s Iminkom. Plačem ale nie pre hlúposť. Plačem, že na mňa
Klára Jarunková- Jediná
27.02.2007 14:40:32
Tha necitala som to ale ..... :-)
Komentáre
poznamka
Film
nazor
Práve ju dočítala moja Zuza,
..napriek tomu, že je tam už dosť veľký odstup, má čo povedať aj dnešnej mládeži...
supeer
obsah
super